UKONČILI VYŠETROVANIE! Vraždu politika HZDS si odpyká len MIKULÁŠ ČERNÁK

Koncom mája uplynulo 22 rokov odkedy navždy zmizol prednosta Okresného úradu v Poprade a úspešný podnikateľ Vladimír Bachleda. Policajti v týchto dňoch podľa televízie Markíza ukončili vyšetrovanie tohto zločinu. Napriek tomu, že sa na jeho likvidácií preukázateľne podieľali desiatky členov podsvetia, súd môže udeliť trest iba jedinému mužovi.

Písal sa 22. máj 1997, keď navždy zmizol politik HZDS Vladimír Bachleda. Bol väčšinový vlastník oceliarskeho gigantu Tatravagónka Poprad. Práve v tom čase sa o podiely a prevzatie kontroly nad podnikom v hodnote stoviek miliónov vtedajších korún sa však začala uchádzať známa postava slovenského podsvetia Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď. Podľa svedeckých výpovedí Bachleda odmietol podiely Tatravagónky Poprad Steinhübelovi predať a tak prišiel na rad, plán “B”.

„Zaplatím 20 miliónov korún, keď mi zabezpečíte prepis väčšinového podielu Tatravagónky Poprad, ktoré vlastní Bachleda.“ vyslal svoj odkaz do podsvetia po prvotnom neúspechu Peter Steinhübel.

Takáto suma ešte v podsvetí za žiadnu “prácu” vypísaná nebola. Slova Petra  Steinhübela si vypočul Peter Čongrády od sýkorovcov a ten to zvestoval svojmu bossovi Róbertovi Lališovi. Lenže Vladimír Bachleda bol z Poprpradu a sýkorovci z Bratislavy a tak podľa vtedajších nepísaných pravidiel, bola cesta za miliónmi kľukatá.

Prípad sa policajtom podarilo vyriešiť až vďaka prelomenému mlčaniu bossa všetkých bossov Mikuláša Černáka. Mafia mala podľa jeho slov v deväťdesiatych rokoch rozparcelované celé Slovensko. Jednotlivé regióny kontrolovali rôzne zločinecké skupiny. Cesta k dvadsiatim miliónom korún teda musela mať isté pravidlá. Ak chceli sýkorovci na čele s Róbertom Lališom robiť „biznis“ v regióne, ktorý kontrolovali černákovci, museli vyzvať na stretnutie Mikuláša Černáka.

Dvadsať miliónov bolo aj pre najobávanejšiu zločineckú skupinu v histórii Slovenska dosť peňazí. Nasledovalo veľké stretnutie v hoteli Poprad v Poprade, na ktorom sa zúčastnili všetky zločinecké skupiny, ktoré sa v rámci regionálneho prerozdelenia museli dohodnúť. Akýkoľvek iný postup by znamenal vojnu v podsvetí.

TAJOMSTVO POLICAJNEJ ČIAPKY: Rozpútalo vojnu v podsvetí

Pôjdeš dole!

Na tomto stretnutí bol aj nebohý podnikateľ Vladimír Bachleda. Ten dostal ešte poslednú šancu na to, aby svoj podiel Petrovi Steinhübelovi predsa len predal. Na stretnutí odznela aj veta, ktorú si pán Bachleda, ktorý nemá nič spoločné s podsvetím, zrejme zle vyložil. „Ak podiel nepredáš, pôjdeš dole!“ Bachleda podľa svedkov túto vyhrážku nepochopil. Vraj si myslel, že ho „dajú dole“ z funkcie popradského prednostu.

Únos a vražda

Po neúspešnom “obchodnom” jednaní si sýkorovci a černákovci rozdelili úlohy. Bachledu niekoľko týždňov sledovali a potom ho podľa informácií z vyšetrovania Ján Kán, Róbert Lališ, Ladislav Bališ a Igor Laurinčík uniesli.

Podnikateľa rovno z Popradu previezli do penziónu Shark v Bystrej, ktorý patril Mikulášovi Černákovi. Bachledu dali do zadnej miestnosti blízko kuchyne a tam ho strážili dvaja Černákovi muži. V hre boli veľké peniaze a tak sa chcel na tejto akcii zúčastniť každý. Podľa rôznych výpovedí to boli desiatky mužov z celého Slovenska, ktorí si chceli z krajca ukrojiť.

Postupne do penziónu poprichádzali Peter Havaši, Ivan a Karol Mellovci, Karol Szatmáry, Peter Šipula, Andrej Ambróz, Peter Šovčík, Miloš Pilliar a mnohí ďalší. Miloš Kaštan sa vraj vtedy chválil tým, že do Bachledu dali celú škatuľku rohypnolu. Dôvodom bolo to, aby nerobil problémy. Keď Karol Szatmáry priviezol z Kráľovského Chlmca notára a omámený Vladimír Bachleda pod hrozbou smrti podpísal prevod podielu Tatravagónky Petrovi Steinhübelovi urobili mafiáni rázne rozhodnutie.

Tak ako to už urobili predtým mnoho krát, tak aj teraz sa rozhodli svedka jednoducho zlikvidovať. „Ján Kán, Karol Mello a ďalší, dnes už mŕtvi chlapi, Bachledu z chaty niesli a miestami aj ťahali do lesa k vykopanej jame. Potom ho do nej hodili. Vyzeral už ako mŕtvy. Ivan Mello mal v ruke zbraň s tlmičom, ktorú som mu vytrhol a strelil som Bachledovi do hlavy. Potom som odišiel s Kánom preč a ostatní zostali zahrabávať telo,“ opísal chvíle vraždenia Mikuláš Černák.

Delenie peňazí

Dvadsať miliónov si na polovicu rozdelili sýkorovci a černákovci. Černák, Kán a Kaštan si rozdali podľa slov Čenáka asi po jeden a pol milióna korún. Ostatných vyplatili podľa hierarchie v skupine a podľa toho, kto sa ako na akcii podieľal. Desať miliónov si tiež delili aj sýkorovci. Steinhübela, už ako generálneho riaditeľa Tatravagónky Poprad, zastrelili o dva roky neskôr.

Černák v tom zostal sám

Po prelomení mlčania mafiánskeho bossa Černáka našli policajti v roku 2016 v lese na Táloch štyri ľudské rebrá, ktoré by mali patriť Vladimírovi Bachledovi. Vyšetrovateľ z vraždy obvinil Černákovú pravú ruku Jána Kána, financmajstra černákovcov Miloša Kaštana, bossa sýkorovcov Róberta Lališa, Ladislava Bališa a bossa Mikuláša Černáka. Prokurátorka Viera Sokírokvá však obvinenia štyrom z pätice mužov zrušila. Voči Kánovi, Kaštanovi, Lališovi a Bališovi, totiž podľa nej neboli dôkazy dostatočné. Svedectvo Mikuláša Černáka tak podľa Sokírkovej bolo dôveryhodné iba voči samotnému Černákovi. K ostatným mužom jeho svedectvo prokurátorke nestačilo.

MAFIÁN ČISTIČ V AKCII: Takmer zastrelil Reichelovho 13-mesačného synovca

“Uvedená trestná vec poškodeného bola dňa 17.06.2019 ukončená návrhom na konanie o dohode o vine a treste vo vzťahu k obvinenému Mikulášovi Černákovi,” povedal pre TV Markíza Michal Slivka, hovorca policajného prezídia.

Černák sa k vražde priznal. Podľa tohto rozhodnutia mal teda Bachledu uniesť, omámiť, donútiť k prepisom podielov, vykopať hrob, zabiť ho a zakopať celkom sám. Len peniaze si všetci rozdelili podľa pravidiel. “Narazili sme na problém, na ktorý narážame priebežne a to je to, že organizovanú skupinu tvorí Mikuláš Černák. Vo väčšine trestných vecí, ktoré sa snaží objasniť, je obvinený výlučne sám,” skonštatoval Černákov advokát Miloš Maďar.